New
York 9. augusta (TASR) - Svet si každoročne pripomína 9. augusta
Medzinárodný deň svetového domorodého obyvateľstva s cieľom zvýšiť
povedomie o potrebách týchto skupín obyvateľstva.
Dátum, ktorý tento rok vychádza na piatok, sa viaže k prvému zasadnutiu
Pracovnej skupiny Organizácie Spojených národov (OSN) pre pôvodné
obyvateľstvo v Ženeve v roku 1982. Po prvýkrát ho vyhlásilo Valné
zhromaždenie Organizácie Spojených národov v decembri 1994 s cieľom
zvýšiť povedomie o potrebách týchto skupín napríklad v oblasti ľudských
práv, rozvoja, životného prostredia, vzdelávania či zdravia.
Tohtoročnou témou je "ochrana práv pôvodného obyvateľstva nachádzajúceho sa v dobrovoľnej izolácii a počiatočnom kontakte".
Domorodé národy v dobrovoľnej izolácii sú podľa OSN najlepšími
ochrancami lesa. Tam, kde sú chránené ich kolektívne práva na pozemky a
územia, sa lesom darí. "A nielen ich prežitie je kľúčové pre ochranu
našej planéty, ale je kľúčové aj pre ochranu kultúrnej a jazykovej
rozmanitosti. V dnešnom hyperprepojenom svete je existencia pôvodných
obyvateľov v dobrovoľnej izolácii a počiatočnom kontakte dôkazom bohatej
a zložitej tapisérie ľudstva a ak prestanú existovať, je to pre náš
svet obrovská strata," upozorňuje OSN na svojej webovej stránke.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije v 90 krajinách sveta
približne 476 miliónov pôvodných obyvateľov, ktorí majú vlastný
jedinečný súbor tradícií i systémov riadenia. Predstavujú menej ako 5
percent svetovej populácie, no tvoria 15 percent najchudobnejších
obyvateľov planéty.
Domorodí obyvatelia reprezentujú 5000 rôznych kultúr. Napriek svojej
rozmanitosti má väčšina pôvodných obyvateľov sveta isté spoločné črty,
spomedzi ktorých OSN vyzdvihuje pevné puto k pôvodným územiam a
prostrediam, v ktorých dlhodobo žili už ich predkovia, ako aj vôľu
zachovať si spôsob organizácie vlastného spoločenstva či ekonomické,
spoločenské a kultúrne hodnoty.
OSN vyhlásila roky 2022 až 2032 za desaťročie domorodých jazykov, keďže
strata jazyka znamená stratu dôležitého aspektu histórie a kultúry
národa. Účelom je upozorniť na vymierajúce jazyky, pretože väčšina z
nich sa nevyučuje na školách a nepoužíva ich ani široká verejnosť.
Približne 200 skupín domorodého obyvateľstva žije v súčasnosti v
dobrovoľnej izolácii v odľahlých lesoch bohatých na prírodné zdroje v
Bolívii, Brazílii, Kolumbii, Ekvádore, Indii, Indonézii, Papue-Novej
Guinei, Peru a vo Venezuele. Rozhodli sa žiť oddelene od zvyšku sveta,
čím si zachovávajú svoje špecifické kultúry a jazyky.
Tieto národy sú prísne závislé od svojho ekologického prostredia.
Akékoľvek zmeny v ich prirodzenom prostredí môžu poškodiť tak prežitie
jednotlivých členov, ale aj skupiny ako celku. Napriek ich právu na
autonómiu, ktoré je zakotvené v Deklarácii OSN, rozvoj
poľnohospodárstva, baníctva, turizmu a prírodných zdrojov na týchto
územiach vedie k odlesňovaniu pásov pralesov pôvodných obyvateľov,
narúša ich spôsob života a ničí prírodné prostredie, ktoré si po
generácie chránili.
Pre domorodé obyvateľstvo žijúce v dobrovoľnej izolácii a počiatočnom
kontakte je jednou z najvážnejších hrozieb vonkajšieho kontaktu
vystavenie chorobám. Vďaka svojej izolácii nemajú imunologickú
obranyschopnosť voči pomerne bežným ochoreniam. Vynútený kontakt s
vonkajším svetom môže viesť k ničivým následkom, varuje OSN.
0